Alzheimerova choroba (AD) je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré pomaly a progresívne ničí mozgové bunky. Ako najčastejšia forma demencie predstavuje až 60 – 65 % ľudí postihnutých demenciou. Ochorenie je pomenované po nemeckom neurológovi Aloïsovi Alzheimerovi, ktorý roku 1907 ako prvý popísal symptómy, ako aj neuropatologické príznaky tejto choroby, ako je hromadenie a povlaky proteínu beta-amyloidu v mozgu. AD ovplyvňuje pamäť a kognitívne funkcie, čo môže viesť k zmätku, zmene nálad a dezorientácii v čase a priestore. Nie je nákazlivá ani prenosná.
Najčastejšie je diagnóza AD stanovená u osôb vo veku nad 65 rokov, aj keď existuje aj menej bežný skorý nástup Alzheimerovej choroby u mladých ľudí.
Prvé symptómy, ako sú napríklad problémy s pamäťou a čiastočná strata určitých kognitívnych funkcií, nemusia byť vôbec zaznamenané, a to ani u milovanej osoby ani u osôb, ktorých sa to týka. S postupom choroby sa symptómy stávajú viditeľnejšími a zasahujú do každodenného života. Praktické problémy s bežnými dennými úlohami, ako je obliekanie, umývanie a toaleta, sa postupne stávajú závažnejšími. Nakoniec sa osoba trpiaca AD stáva závislou na podpore ostatných pri týchto úlohách.
AD spôsobuje celkové zhoršovanie zdravotného stavu a je smrteľná. Najčastejšou príčinou smrti je zápal pľúc, keďže s postupom choroby sa zhoršuje imunitný systém, a zvyčajne sa objavuje strata hmotnosti, čo zvyšuje riziko infekcie hrdla a pľúc.
Momentálne neexistuje liečba, aj keď vedecká komunita celého sveta sa venuje rozsiahlemu výskumu tohto ochorenia.