Máriin príbeh s inkontinenciou

Mária a jej nevesta.

Moje začiatky s únikom moču

„Keď som stratila kontrolu nad mojím močovým mechúrom a premočila som vankúš na mojom obľúbenom kresle, cítila som sa veľmi zahanbene. A to kreslo ani nebolo moje. Prechodne som bývala so svojím synom Henrykom a jeho manželkou Annou, lebo som sa zotavovala po zlomenine bedra. Keď sa moje vnučka rozčuľovala, že som stále zamknutá v kúpeľni, bola som zlostná – pokúšala som sa vyčistiť škvrny z vankúša! Cítila som sa trápne.

Anna dobehla a povedala jej dosť rázne, aby si išla po svojom. Myslela som, že tým sa to skončilo, ale Anne nič neujde.

Návšteva lekára? Bola som rázne proti

Začala trúsiť poznámky, že by som mala navštíviť lekára, čo ma rozčuľovalo. Bola som presvedčená, že určite nepoviem žiadnemu lekárovi, že si neviem kontrolovať močový mechúr! Dúfala som, že sa to vyrieši samo hneď, ako sa mi zahojí bedro, ale ešte sa to zhoršilo.

V jedno popoludnie prišla Anna za mnou a povedala mi, že všetkou tou vatou, ktorú používam, som zapchala spodnú toaletu. Povedala tiež, že každý o mojom probléme vie, lebo to cítiť! Môžete si predstaviť, aká som bola zdesená, ale keď som sa trochu upokojila, súhlasila som, aby ma Anna zobrala k lekárovi.

S únikom moču som nebola jediná

Naša lekára bola v tejto situácii skutočne milá a povedala, že má týždenne minimálne troch pacientov s problémom úniku moču. Bola som skutočne prekvapená, keď som počula, aké je to bežné.

Neskôr som už opatrovanie skutočne potrebovala

O niekoľko mesiacov neskôr som sa stala ešte závislejšou od mojej rodiny. Moje bedro sa zhoršovalo stále viac, k môjmu zdeseniu, a ja som bola pripútaná na vozíček. Bolo to všetko veľmi znepokojujúce, ale Anna a ja sme to ako-tak zvládli. V podstate si myslím, že nás to zblížilo – nemôžete byť neúprimní k niekomu, kto vám musí pomôcť v kúpeľni. 

Aj vďaka inkontinenčným pomôckam žijem na svoj vek spokojne

Najlepšie je, že vďaka Anninej pomoci a informáciám od lekárky som mala pocit, že sa mi vrátila dôstojnosť. Už sa nebojím trápnych únikov a zápachu a môžem sa uvoľniť a porozprávať sa s vnúčatami. Cez deň používam inkontinenčné vložky a v noci inkontinenčné nohavičky, pretože v tých mám väčší pocit bezpečia. Neurobím nič s tým, že starnem a mám boľavé bedro, ale ešte stále si môžem užívať život s rodinou – len nech to trvá čo najdlhšie!“