Imobilný človek je človek, ktorý nie je schopný samostatného, voľného, účelového pohybu. Preto je každý imobilný pacient v istej miere pri rôznych bežných činnostiach odkázaný na pomoc inej osoby. Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o imobilného pacienta teda zahŕňa širokú škálu činnosti.

Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o imobilného pacienta spočíva v zabezpečení správnej ošetrovateľskej starostlivosti, predchádzaní vzniku komplikácii, podpore udržania najvyššej možnej miery samostatnosti. Správna starostlivosť o imobilného pacienta pozostáva z nasledujúcich základných činnosti: Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta Správne vykonaná hygiena pomáha zvýšiť komfort pacienta a zároveň funguje ako prevencia pred vznikom infekcie, či dekubitov. Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta by mala zahŕňať starostlivosť o pokožku, vlasy, nechty, zuby, ústa, uši a oblasť genitálií. Pri imobilnom pacientovi prebieha celá očista na posteli. 

Hygienickú starostlivosť o imobilného pacienta môžeme rozdeliť na 3 fázy:

• ranná toaleta – zahŕňa starostlivosť o tvár, ruky, ústnu dutinu, intímnu hygienu, starostlivosť o vlasy, úpravu postele a posteľnej bielizne, v lete aj celkový kúpeľ chorého na posteli, prezlečenie pyžama
• večerná toaleta - prebieha obdobne ako ranná toaleta
• priebežná toaleta – zahŕňa pomoc s vylučovaním moču a stolice a v prípade inkontinencie pravidelnú výmenu inkontinenčných pomôcok

Manipulácia s imobilným pacientom – polohovanie 

Polohovanie predstavuje základ prevencie tvorby preležanín. Zabezpečiť zmenu polohy imobilného pacienta je potrebné počas dňa minimálne každé 2 hodiny a počas noci minimálne každé 3 hodiny. 

Pri každej zmene polohy si zároveň všímajte zmenu farby kože. Každé začervenanie pokožky predstavuje riziko rozvoja dekubitov. Polohovanie môžete spojiť aj s masážou, pasívnym cvičením, či vykonaním hygieny. 

Podávanie stravy a tekutín na lôžku

Pri podávaní jedla imobilnému pacientovi sa snažte podporiť ho k čo najväčšej samostatnosti. Jedlo na lôžku podávajte na servírovacom stolíku. Ak je to možné, pomôžete chorému posadiť sa s nohami spustenými na zemi. Ak poloha v sede nie je možná, mierne zdvihnite imobilnému pacientovi oblasť trupu a v tejto polohe ho opatrne nakŕmte.

Imobilný človek je zraniteľný a nesamostatný. Dlhodobá imobilita má závažný vplyv na telesný, ako aj psychický stav človeka. V dôsledku dlhodobej inaktivity najmä u starších ľudí, postupne dochádza k zmenám v činnosti viacerých orgánových systémov. Tento komplex príznakov, ktoré vznikajú v dôsledku obmedzenia pohybu označujeme ako imobilizačný syndróm. Prejavy imobilizačného syndrómu môžeme rozdeliť na:

psychické – napríklad strata motivácie, depresia, apatia, úzkosť, strach

somatické – napríklad atrofia svalstva, vznik kontraktúr, zhoršenie kardiálnej funkcie, zvýšenie rizika vzniku trombózy

Imobilizačný syndróm môže byť spúšťačom celého radu komplikácii, ktoré môžu mať až fatálny koniec. Prevencia vzniku imobilizačného syndrómu, preto predstavuje neoddeliteľnú súčasť ošetrovateľskej starostlivosti o imobilného pacienta. Súčasťou prevencie sú napríklad povzbudzovanie pacienta, izometrické cvičenie, polohovanie a používanie elastických pančúch. 

Komplexná starostlivosť o imobilného pacienta je teda súhrn rôznych činnosti, ktorých cieľom je predchádzať rozvoju problémov idúcich ruka v ruke s imobilitou a zároveň zachovať u imobilného pacienta najvyššiu možnú mieru samostatnosti. Keďže imobilita so sebou nesie nielen telesné, ale aj psychické zmeny, práca s imobilným pacientom si vyžaduje silu a trpezlivosť.