Nachádzate sa v <country>

Zvoľte lokálnu stránku TENA pre lokálne informácie.

Imobilita seniorov ako ošetrovateľský problém

Ošetrovanie imobilných seniorov

Imobilita pacienta predstavuje funkčný stav, pri ktorom človek nie je schopný voľného, účelového pohybu. Nielen u seniorov, ale u osoby akéhokoľvek veku, predstavuje imobilita závažné zdravotné riziko. Vyžaduje si preto špeciálnu opateru.

Poruchy mobility

Mobilitu môžeme definovať ako schopnosť človeka voľne sa pohybovať. Ako poruchu mobility označujeme akúkoľvek odchýlku od schopnosti voľného, účelového pohybu. Rozpoznávame celkovú (pacient v bezvedomí) a parciálnu imobilitu. 

Podľa rozsahu nemožnosti pohybu rozdeľujeme imobilitu na 4 stupne: 

  1. stupeň – osoba nie je schopná vykonávať žiadne aktivity, úplná imobilita
  2. stupeň – veľmi obmedzená mobilita, napr. osoba s akútnymi bolesťami
  3. stupeň – osoba je do určitej miery samostatná, mierne obmedzená mobilita
  4. stupeň – osoba je schopná vykonávať pohyb samostatne v plnom rozsahu, plná mobilita

Za imobilnú je teda považovaná osoba, ktorá sa pohybuje pomocou barlí, invalidného vozíka, G-aparátu alebo je pripútaná na lôžko.

Zdravotné problémy, ktoré môžu u seniorov viesť k imobilite

K rozvoju imobility môže viesť množstvo zdravotných problémov. U seniorov imobilitu najčastejšie spôsobujú ochorenia nervového alebo pohybového systému, bolesti kostrového svalstva a rôzne úrazy.

Imobilita ako ošetrovateľský problém

V dôsledku imobility v organizme dochádza k množstvu zmien. Tieto zmeny môžu byť fyziologické, ale aj patologické. Z patologických zmien ide imobilita ruka v ruke so systémovými zmenami na kožnom, kostrovosvalovom, kardiovaskulárnom, metabolickom, respiračnom, endokrinnom, nervovom a vylučovacom systéme. 

Rozsah rozvoja patologických zmien organizmu a ich stupeň závisí najmä od veku, zdravotného stavu, doby trvania imobility a správneho ošetrovania imobilnej osoby. Dlhodobo imobilné osoby a imobilní seniori sú obzvlášť ohrození rozvojom tzv. imobilizačného syndrómu. Ten vedie k postihnutiu všetkých orgánov a orgánových systémov. 

Zvýšené riziko pádu či rozvoja imobilizačného syndrómu robia z imobility seniora závažný ošetrovateľský problém.

Starostlivosť o imobilnú osobu

Cieľom ošetrovateľskej starostlivosti u imobilného seniora je predísť komplikáciám, ktoré imobilita so sebou prináša, znížiť už existujúce komplikácie imobility a predchádzať rozvoju imobilizačného syndrómu. 

V prípade, ak je vaša milovaná osoba imobilná, bude si vyžadovať zvýšenú starostlivosť. Základom predchádzania problémov spojených s imobilitou je správne vykonaná hygienická rutina a polohovanie, ktoré pomáha predchádzať vzniku dekubitov

Správna hygiena u imobilného seniora by mala zahŕňať rannú, večernú toaletu a pravidelnú výmenu inkontinenčných pomôcok. Viac o starostlivosti o hygienu u imobilnej osoby si môžete prečítať v článku Starostlivosť o hygienu imobilného pacienta odkázaného na lôžko

Imobilita je závažný ošetrovateľský problém a vyžaduje si zodpovedný prístup, správnou starostlivosťou o vašu milovanú osobu s imobilitou však dokážete predísť mnohým zdravotným rizikám. Navyše jej pomôžete zvýšiť kvalitu života a zlepšiť aj psychickú pohodu.