Štefanov príbeh

Keď mi problémy s prostatou spôsobili únik moču, stratil som sebaistotu. Nebolo to pre mňa jednoduché, no môj všeobecný lekár ma nasmeroval na správnu cestu.

Volám sa Štefan. Mám 52 rokov a myslím, že som zdravý a vo veľmi dobrej kondícii. Približne pred rokom mi diagnostikovali zväčšenie prostaty – bežnú mužskú chorobu, ktorá sa jednoducho lieči. Môj všeobecný lekár povedal, že pôjde o rutinnú operáciu, a tak som nemal veľké obavy.

Po operácii bolo nejaký čas všetko v poriadku. No potom som jedného dňa šoféroval domov a pocítil som v lone niečo horúce a mokré. Chytila ma panika, že možno sa mi vrátila choroba.

Chcel som to povedať svojej manželke Júlii, no potom som sa rozhodol, že si túto vec vybavím sám. Nebol to dobrý nápad. K rodine aj ku kolegom som sa zrazu začal inak správať – vždy som zmizol alebo som sa schovával, pretože som sa hanbiI.
Až kým mi raz Júlia nepovedala, že vie, čo sa deje. Upokojila ma a odporučila zájsť za mojím všeobecným lekárom. Zjavne mala pravdu. Cítil som, akoby zo mňa sňali veľký balvan.

„Nie ste v tom sám,“ povedal lekár. Vysvitlo, že tento stav je po operácii prostaty bežný. Odporučil, že mi môžu pomôcť inkontinenčné vložky, no mne hneď napadlo: „Budem nosiť plienku!“

V skutočnosti sú však dobré vložky neviditeľné a bezpečné. Áno, najprv som sa s ňou cítil divne, no keď som našiel ten správny typ, čoskoro som úplne zabudol, že ju mám. A najlepšie je, že som si nikdy nemusel robiť starosti so zápachom ani pretečením.

Sú pružné, odolné voči pretečeniu a svieže – kontrola zápachu je nutnosťou – a ten pocit bezpečnosti a kontroly je úžasný. Už žiadne skrývanie, pocity hanby a život v klamstve. Cítim sa oveľa uvoľnenejšie a aj keď by som pochopiteľne chcel, aby som netrpel únikom moču, som šťastný, že môžem pokračovať v doterajšom spôsobe života.