Asi šesť mesiacov po pôrode dvojičiek som si všimla, že mám vlhkú spodnú bielizeň. Nevedela som, čo sa deje, a cítila som sa príliš trápne na to, aby som o tom niekomu povedala. No ďalej sa to zhoršovalo a začala som sa vyhýbať návštevám u priateľov, lebo som sa bála nehody. Namiesto toho som vždy nástojila na tom, aby oni prišli k nám, takže som vždy mala na dosah toaletu aj náhradné oblečenie. Asi si mysleli, že mi u nich nechutí!
No potom si to začala všímať moja rodina. Na zachytávanie moču som používala vatu a menštruačné vložky, no pach moču sa nedal ničím prekryť. Hanbila som sa dokonca aj pred manželom, stále som si kontrolovala spodnú bielizeň a odbiehala od detí.
Cítila som ako chytená do pasce, no keď ma na návštevu pozvala najlepšia kamarátka Erika, rozhodla som sa ísť. Tiež nedávno porodila, takže sme si toho mali veľa čo rozprávať. Ako sme klebetili, zabehol mi dúšok čaju a rozkašľala som sa. Na moje absolútne zdesenie som na Erikinej sedačke zanechala obrovský fľak!
Cítila som sa taká zahanbená, že som sa rozplakala. No Erika bola úžasná. Aj jej sa to stávalo po pôrode. Hovorila, že je to počas tehotenstva a po pôrode úplne bežné. Porozprávala mi o všetko o cvičeniach panvového dna a o špeciálnych vložkách. Po týždňoch útrap som sa náhle cítila, akoby zo mňa sňali balvan. Ešte nie som vyliečená, no naďalej cvičím a pri pohľade na deti si uvedomujem, že občasný únik moču je len malou cenou, ktorú treba zaplatiť.